ROK ĽUDOVÍTA ŠTÚRA

Dňa 5.11.2015 si aj naša škola pripomenula velikána slovenského národa Ľudovíta Štúra, presnejšie 200.výročie jeho narodenia. Túto aktivitu na našej škole zobrali pevne do rúk žiaci 6.ročníka. Samotnému dňu predchádzala dôsledná príprava. Žiaci zistili a spracovali najdôležitejšie fakty o živote a posolstve Ľ. Štúra pre náš národ. Snažili sa vyhľadať nielen oficiálne vedomosti, no pátrali i po zaujímavostiach, ktoré by žiakov zaujali, a vďaka ktorým by si uvedomili, že náš jazykovedec bol človek z mäsa a kostí, a ako my všetci, nebol dokonalý. Po vyhľadaní a spracovaní informácií pripravili nástenku so získanými vedomosťami, fotkami a básňou, ktorú sme vytvorili spoločnými silami. V deň prezentácie žiaci pripravili a vyzdobili knižnicu. Celá akcia začala príhovorom a slovenskou hymnou, ktorú zahrali dievčatá na heligónkach. Potom sprostredkovali pripravené informácie a predniesli báseň. Nasledoval kvíz, ktorý pozostával z otázok z prezentácie a vypracúvali ho dvaja zástupcovia každej z tried. Najlepšie uspeli žiaci 8.A, na druhom mieste žiaci 5.A a na treťom mieste žiaci 7.A. Všetkých potešili sladké odmeny. Mgr. Anna Krajčíová

Piliere doby
Najväčší náš národovec,
najslávnejší štúrovec.
Rodná jeho obec?
To bol predsa Uhrovec.
Áno je to presne on,
Ľudovít Štúr – šampión.
Skupinu on slávnu mal,
spolu s nimi bojoval.
Jazyk a reč Slovákov
chceli priniesť z oblakov.
Hurban, Hodža sú priatelia dvaja,
ktorých úsilie o slovenčinu spája.
Netaja sa láskou k svojmu ľudu,
navždy v našich spomienkach budú.
Ľudko s Hodžom i Hurbanom,
navštívili známy dom.
Janko Hollý veru tiež
schválil nám Slovákom reč.
Prácu oni ťažkú mali,
stred Slovenska študovali,
by sme svoju reč my mali,
život oni riskovali.
Hrdosť naša vždy sa vznáša,
keď znie svetom hymna naša,
krásnymi slovami : „ Nad Tatrou sa blýska...“
Janko Matuška nám srdce stíska.
No a Andrej Sládkovič,
nezaostal veru nič,
Marínu on ospevoval,
lásku k žene preferoval.
Najznámejší búrlivec,
Janko Kráľ – tiež štúrovec.
Nespokojný vždy on bol,
za Slovákov zvádzal boj.
Janko Botto, ďalší člen,
napomohol splniť sen.
Smrť Jánošíkova bol jeho cieľ,
históriu v ňom skrášliť chcel.
Samo Chalupka tiež do skupiny patrí,
v jeho básni orly zleteli z Tatry.
Do boja on vyzýva ľud svoj:
„Nepoddaj sa a na nohách pevne stoj.“
A to je už báseň celá
na počesť nášho buditeľa.